SUCHOŇOVO KVINTETO vzniklo v roku  1974 z dychového kvinteta, ktoré ešte pred vznikom ŠKO Žilina pôsobilo na Konzervatóriu v Žiline. Počas vyše 40-ročnej existencie uskutočnil súbor množstvo koncertov doma aj v zahraničí, rozhlasové nahrávky, koncerty pre deti a mládež,  vernisáže a pod. Účinkoval aj v skladbách pre dychové kvinteto a orchester – napr. Spomienky Jána Cikkera, Serenáda Eugena Suchoňa,  Koncert pre dychové kvinteto a komorný  orchester Petra Fialu a  Divertimento pre dychové  kvinteto Ľudovíta Rajtera.
Začiatkom roku 1998 prijal súbor meno zakladateľa slovenskej národnej moderny – Eugena Suchoňa (so súhlasom autorovho syna Mariána Suchoňa), ktorého Serenáda op. 5 bola  jednou z prvých skladieb v repertoári telesa.

Súbor  účinkoval viackrát v Mirbachovom paláci v Bratislave, na Košickej hudobnej jari 2004, na medzinárodných letných festivaloch v kúpeľných mestách, v Austria Center vo Viedni, na koncertoch v Maďarsku, Poľsku, Francúzsku a i. Pravidelne účinkuje v rámci abonentných cyklov ŠKO Žilina a v rámci nedeľných matiné pre deti a rodičov v Dome umenia Fatra v Žiline. Súbor spolupracoval s významnými slovenskými klaviristami – Matejom Arendárikom, Ladislavom Fančovičom, a Tomášom Nemcom.

Okrem koncertov vo viacerých štátoch Európy účinkovalo Suchoňovo kvinteto aj v zámorí – na 2. ročníku  „Festival de Manaus“ v Brazílii 1998 a na turné v USA 2015. K Roku Eugena Suchoňa, ktorý bol vyhlásený UNESCO na rok 2008 pripravilo Suchoňovo kvinteto šnúru koncertov po slovenských mestách, koncert v komornom cykle Slovenskej filharmónie, niekoľko turné v zahraničí a koncerty v slovenských inštitútoch v európskych metropolách (Budapešť, Békéscsaba, Maribor). V roku 2005 vyšlo vo vydavateľstve Music Master profilové CD súboru s klaviristom Matejom Arendárikom.

V januári a februári 2015 absolvovalo Suchoňovo kvinteto s klaviristkou Michiko Otaki úspešné turné v USA, kde uviedli spolu 20 koncertov v 11 štátoch USA v takých kultúrnych centrách ako napr. Jackson, Augusta či Atlanta.

Klára Kubriczká Přecechtělová sa narodila v Přerove. Študovala na brnianskom konzervatóriu vo flautovej triede Boženy Růžičkovej a na VŠMU v Bratislave pod pedagogickým vedením Dagmar Zsapkovej, kde momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu. Zúčastňovala a umiestňovala sa na mnohých súťažiach (36. súťažná prehliadka konzervatórií ČR v hre na dychové nástroje: Čestné uznanie, Mládí a Bohuslav Martinů: Zlaté pásmo, Cena za interpretáciu diela Bohuslava Martinů a Ocenenie poroty za mimoriadny hudobný výkon, Pardubické dechy: 2. cena). V školskom roku 2016 – 2017 bola štipendistkou Nadácie Českého hudobného fondu. V roku 2017 ukončila štúdium na konzervatóriu absolventským koncertom s orchestrom brnianskeho konzervatória (Vilém Blodek: Koncert pro flautu a orchester). Pravidelne navštevuje rôzne kurzy, workshopy a majstrovské triedy (P. Bernold, R. Winn, R. Schmeiser, D. Formisano,…). Ako orchestrálna hráčka spolupracuje so Symfonickým orchestrom VŠMU, Filharmóniou Gustava Mahlera a i. Dvakrát vyhrala celoškolskú súťaž VŠMU a vystúpila ako sólistka so Štátnou filharmóniou Košice a so Slovenskou filharmóniou (Francois Borne: Fantaisie Brillante sur Carmen). Od januára 2020 pôsobí na poste 1. flautistky ŠKO Žilina. Sólisticky s ním vystúpila v roku 2020 na online vianočnom koncerte pod vedením dirigenta Maroša Potokára a v októbri 2021 na abonentnom koncerte v Žiline a na festivale Beskid Classics v poľskom meste Bialsko-Biala pod vedením Martina Leginusa.

Mário Šebeň začal svoje hudobné štúdiá hrou na zobcovej flaute na Základnej umeleckej škole v Novej Dubnici pod vedením svojej mamy, ktorá vyštudovala hru na hoboji v Žiline. V rokoch 2006 – 2012 študoval hru na hoboji na Konzervatóriu v Žiline v triede Milady Hriankovej. Štúdium na konzervatóriu absolvoval v máji 2012 s ŠKO Žilina pod vedením Olivera Dohnányiho a uviedol Koncert pre hoboj a orchester f mol od Júliusa Rietza. V štúdiu pokračoval v rokoch 2012 – 2016 na VŠMU v Bratislave v hobojovej triede Petra Kosorína a ukončil ho v máji 2016 Hobojovým koncertom B. Martinů s ŠKO Žilina pod vedením Karola Kevického. V roku 2010 sa zúčastnil na medzinárodných interpretačných kurzoch MEMA v Poprade u Andreasa Helma z Viedne. Na Súťaži študentov slovenských konzervatórií v roku 2010 v Košiciach získal 1. cenu a Cenu hudobného fondu za Sonatínu pre hoboj a klavír Pavla Kršku. V roku 2012 získal na tej istej súťaži v Žiline znova 1. cenu a ako absolútny víťaz vystúpil v rámci 22. Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia. Okrem iných verejných vystúpení sa predstavil v roku 2010 v Štúdiu mladých Rádia Devín. V rokoch 2013 – 2022 bol členom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (SOSR), v januári 2022 sa stal 1. hobojistom ŠKO Žilina.

Žilinská rodáčka Bibiána Bieniková študovala na Konzervatóriu v Žiline v triede svojho otca Pavla Bienika a na VŠMU v Bratislave u Jozefa Luptáčika. Získala 3. cenu (1990) a 2. cenu (1992) na súťaži študentov slovenských konzervatórií. Dvakrát bola aktívnou účastníčkou na medzinárodných majstrovských interpretačných kurzoch v Brne. Počas štúdia na VŠMU viackrát účinkovala sólovo s orchestrom aj s dychovým kvintetom. V roku 1993 získala 1. cenu na súťaži Yamaha. Od roku 1994 pôsobí na poste 1. klarinetistky ŠKO Žilina, od roku 2020 je vedúcou jeho dychovej sekcie. S ŠKO často vystupuje aj sólisticky (Stamic, Crusel, Mozart, Weber, Gašparík, Strauss, Danzi) pod taktovkou významných dirigentov ako Leoš Svárovský, Tomáš Koutník, Oliver Weder, Alexander Schwinck, Oliver Dohnányi, Misha Katz, Gerard Oskamp, Adam Sedlický a i.. V dvojkoncertoch spolupracovala s fagotistami Jánom Mazánom, Idou Chovanovou a Adrianou Vessovou, klarinetistami Luisom Albertom Requejom a Jozefom Luptáčikom, s flautistami Jánom Figurom a Cyrilom Šikulom. V novembri 2000 vystúpila sólisticky so Slovenskou filharmóniou pod taktovkou Bystríka Režuchu, s ktorou uviedla v rámci festivalu Nová slovenská hudba premiérovo dielo Vnútorný obraz Róberta Gašparíka. V spolupráci so Sláčikovým kvartetom ŠKO Žilina a Ivanom Gajanom vystúpila v roku 2001 na koncerte v Mirbachovom paláci v Bratislave. Od roku 1994 je členkou Suchoňovho kvinteta, s ktorým o. i. absolvovala v roku 2015 mesačné turné v USA. Je držiteľkou prestížnej ceny Slovenskej sporiteľne „Zlatá nota 2003“. Od roku 2003 vyučuje hru na klarinete na žilinskom konzervatóriu.

Prvá fagotistka ŠKO Žilina Ida Chovanová pochádza z Bratislavy. Študovala na Konzervatóriu v Bratislave v triede pedagógov Mariána Hlavačku a Josefa Rottera. V rokoch 2004 a 2006 sa zúčastnila na Súťaži študentov slovenských konzervatórií, kde na oboch spomínaných ročníkoch získala 1. miesto v kategórii Hra na fagote. V roku 2004 ako absolútna víťazka tejto súťaže vystúpila v rámci Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia v Žiline. V roku 2007 získala na súťaži komorných zoskupení slovenských konzervatórií 1. miesto v kategórii Drevené dychové nástroje v rámci hry v dychovom kvintete. Po ukončení štúdia na konzervatóriu pokračovala štúdiom na VŠMU v triede 1. fagotistu Slovenskej filharmónie Romana Mešinu. V roku 2004 sa aktívne zúčastnila na majstrovských interpretačných kurzoch v Locarne a Ascone (Švajčiarsko) u Gabora Meszarosa a v roku 2012 absolvovala majstrovské interpretačné kurzy u Sergia Azzoliniho v Poprade. Od roku 2013 pôsobí na poste 1. fagotistky ŠKO Žilina a v komornom zoskupení Suchoňovo kvinteto, s ktorým absolvovala o. i. mesačné turné po USA (2015). Vystúpila aj v projekte Európskej únie Transnational Chamber Music Group s členmi Sliezskej filharmónie Katowice (2014). S ŠKO vystúpila sólisticky v Mozartovej Koncertantnej symfónii Es dur pod vedením Mishu Katza (2016), v diele R. Straussa Duet-concertino pod vedením Simona Chalka (2017, spolu s 1. klarinetistkou ŠKO Bibiánou Bienikovou) a v Mozartovom Fagotovom koncerte F dur pod vedením Martina Leginusa (2019).

Nazar Spas sa narodil vo Ľvove na Ukrajine. Hru na lesnom rohu vyštudoval na Ukrajinskej národnej hudobnej akadémii Petra Iľjiča Čajkovského v Kyjeve, ktorú ukončil v roku 2016. Ešte počas štúdií pôsobil sólisticky aj ako člen viacerých súborov a orchestrov. V rokoch 2009 – 2011 bol členom Filharmonického orchestra v Ternopile, v rokoch 2012 – 2015 členom Mestského akademického divadla opery a baletu pre deti a mládež v Kyjeve, 2015 – 2017 členom Prezidentského orchestra Ukrajiny v Kyjeve a v rokoch 2017 – 2019 1. hornistom vo filharmonickom orchestri v Ľvove (INSO Lviv Philharmonic Orchestra). V roku 2019 sa na základe konkurzu ŠKO stal 2. hráčom na lesnom rohu a v roku 2020 postúpil na post 1. hráča na lesnom rohu v ŠKO Žilina. Pôsobí aj v komornom súbore Suchoňovo kvinteto. V marci 2022 vystúpil na komornom benefičnom koncerte na pomoc vojnou postihnutej Ukrajine a v máji 2022 aj sólisticky s ŠKO Žilina.